Ol'ga Pankova
Rostasado džiiben
(Moskva, 1936. – 30 s.)
___________________________________________________________________________________
[str. 3]
I
E Petaloste čajori,
Syr dre čekat čergenori.
Sy jekh, syr jakh rakhela la,
Te syr te na rakhes Kal’a.
Koli adaj sare romende
Maškir sare terne čajende
Vavr’a nane e gožona,[1]
Syr Petaloskiri e ča.
Syr rat kaly jakha e čate,
Žyko kustyk čurja Kal’ate.
I statno pesa, i uči,
Syr terny brezyca sthody.
Phut’ola lasa dad phuro,
Učes lydžala jov šero,
I vykedela džamutres
Maškir čavende jov muršes.
But zadykhenape čave
Pre gožonate, i phure
Radasa[2]
lenas by Kal’a
Dre peskri s’emja syr borja.
[str. 4]
Ne di dyja joj dre jekheste,
Dre Mat’uxakire[3]
čaveste.
Drevan kamel terny čaj les,
Ne na kamel dad čorores.
A koli dado na kamela,
Mek jov fedyr[4]
i na džinela,
Mek jekh e rat kaly dykhela,
Syr o čavo ča čamudela.
II[5]
Rupesa lugo začido,
E bolybnastyr čon terno
Čivela sveto, a pašyl
Saro suto, saro sy štyl.
Bešle golumbicy pro brego,
Telo hera suty sy reka,
A brezy zband’ovi tele,
Len pologosa zakerde.
O vešoro len garavela.
Balvalori pašyl khelela,
I rekica gily bagala,
I čon dykhi pre lende sala.
Čaveste bar sy pro ilo:
Drevan kamel Kal’a Učo,
Ne leste šatra riskirdy
I e semenca[6]
čorori.
Jov atas’a[7]
šund’a romendyr,
So dur e barvale šatrendyr
Ko rom Petalo dro kurko
Javela svato barvalo.
[str. 5][8]
Ilo čaves na xoxavela,
Džinel, so čaj les na kamela,
Ne i džinel jov odova,
So na phučela dad Kal’a:
— Ne so že tu, mri baxtori,
Phen, tu javesa li miri?
Il' tu vavreskiri javesa?
Ne so že tu na rakiresa?
— Piriačjan man te kames!
Ne phen
že mange, phen kones
Vykedyja tyro ilo?
Phen kon jov? Kon tyro kamlo?
Ne so že tu usa rovesa?
Jasvenca rendo[9]
na keresa.
Fedyr rosphen, so pro ilo,
So zaxaja tyro šero?
Me nikones na podarava,
Dro svaty atas’a javava.
A na otdela dad tyro,
Našasa tusa i saro.
I hazdyja šero. Jakha
Syr čergen’a, i dro jasva
O muj saro. Jasva thadena,
Te rakiren jone na dena.
— Palso ad’ake rakiresa?
Ilo lavenca riskiresa.
Džines tu, kon miro kamlo,
Ke kon riskirlape ilo.[10]
[str. 6]
Ne oke dad! O dad miro
Xas'kirla mro kalo šero.
Džines jov so zadumind’a?
Jasva pirimarde lava.
Pyja[11]
pre čar, i syr muly,
Poparnyja i šylaly.
I dolges joj propasija,
Koli dre peste zagyja.
O čon terno krig[12]
ugyja,
I bolyben poparnyja,
Koli dre šatrica parny
Avja e gožo amari.
III
Na sala kham sovnakuno,
O bolyben sy xol’amo,
Ruvesa t’omno veš dykhela,
Jasvin, jasvin piritradela.
E parubnastyr dad avja
I čake xol’ames phend’a:
— Tu poduripe[13]
dadyves,
Javena o roma. Šunes?
Ne so rovesa, dylyny?
Tu na džinesa baxt savi
Devel amenge bičad’a, —
I o Petalo kovlyja.
I zakhelde pre čib lava.
— Džines, mri čaj, save roma?
Ex, te lathav tri baxtori!
Javesa tu bari rany.
[str. 7][14]
Tagarja, a nane roma!
Slavutna. Me hara, hara
Šund’om pal lengro muršype.
Bare kofarja sy jone.
E gren tradena tabunenca
Ex, te lathav mri baxt henštenca...
Izdrala phuv telo hera.
Ne so te rakires — Murša!
Javena svaty e drevcasa.[15]
Otdava tut bare čest’asa.
I pjasa ž! Pjasa duj kurke
Pal gožyma i muršype! —
Jekhatyr muj e Petaloste
Ačja[16]
syr xol’ame zvjer’oste.
Zaxačine jakha jagasa.
Pre čate jov zdykhja xol’asa.
— Lače lava dur na udžana,
A dylyne dural prastana.
Šund’om, so tu kale rat’enca
Sa šl’ainesape[17]
čavenca.
Timin tu peske na džinesa.
Tu pre koneste zadykhesa?
Phure dades na tanginesa[18],
Parne čora ladžakiresa.
Ne te rakhel tut o devel!
Sob beng ada Učes te lel!!!
Zlydn’as lathjan. Dykhes kones?
Rostasavava syr sapes! —
[str. 8]
Pro vast e čur zakrencynd’a.
E Kaly godla zadyja:
— Ne so ž tu, daduško[19],
keresa?
Palso tu man? Palso maresa?
Ne na šund’a dad godlype.
Dre leste o benga dyne.
Čupny dro vast zauxtyld’a.
Piro dumo čupny gyja.[20]
Romn’a prastana te dykhen:
— Dykhen, romn’alin'ke[21],
dykhen!
— A so kerd’ape phuromesa?
— Konesa marlape? Konesa?
— Te nikonesa. Marla ča.
— Kones? Kones? Te e Kal’a.
— A so adasavo kerd’ape?
— Džines čaves e Mat’uxate?
— Ne oke lesa. Tu čačo?
T’u-ju!!! Te phad’ol miro šero.
Mišto! Dad čužonen[22]
dykhelas.
— Usa stramines te košelas.
— Romale! Podaren devlestyr![23]
Otlen e ča ada romestyr.
Jov začingirla čoror’a,
Romn’endyr kon-to pophend’a.
— O di avri ada čajendyr! —
Zagodlyja kon-to romendyr.
Mišto! I mol joj adava.
Me xal jov lakire masa! — [24]
I jekh po jekh krig e šatratyr.
Odoj vizgotyma čupn’atyr.
[str. 9]
Pora, pora šarandun’endyr.
A so ačelape rebrendyr?
IV
Bel'vel' pre feldyca zmekjape.
Upre čergen zaxačijape.[25]
Rozlydžine jaga roma.
Odoj, adaj šundle gil’a.
Dre šatra ko phuro Petalo
Bešle roma, romn’a. Urn’ala
Gily čajengire uštendyr.
Stonine feldyca gil’endyr.
Bešle roma vavre šatritka,
Syr usa jekh[26]
save foritka.
Čaj te dykhel pre lende darla,
Petalo len svatenca kharla.
Šukar roma podvypine.
Jakha sarende dylyne.
Šero krencyne bravintatyr.
Kuduni dro kana godlatyr.
Zalydžine e khelybnytko.
Ust’a Petalo — muj khamitko.
I palo vast e ča jov hazdela.
A odoja dre phuv dykhela. [27]
— Ušty mri čaj, dža khel amenge.
I tixes kokoro svatenge:
— Dykhen, romale! Čaj miri,
Nane-l' čačo? — bari rany.[28]
[str. 10]
Sare jakha, sare pre late.
Zaxačija o muj Kal’ate.
Fedyr by telo phuv properlas,[29]
Fedyr by joj jekhatyr merlas.
Ne so ž, so lixo te khelel.
Joj darla lav te prophenel.
Dad la svatenge sykavela.
Syr lačo graj[30]
jov la biknela.
Savo ke joj dadeske rendo.[31]
— Ušty mri čaj, dža, khel amenge.
Kamel jov la te sykavel.
Butyr niči jov na kamel.
I khella joj, psikenca marla,
Už nikonestyr joj na darla.
I ni romenge, ni dadeste, —
Joj khella akana vaš peske.[32]
Ust’a ženixo — nabaro
I syr rišota muj buhlo.
Jekh jakh bangi ada čaveste.
I mina dylyny pre leste.[33]
Tyrax sborenca uridy.
Podd’ovka sin’o thanuny.
Upral simiri rupovo.[34]
Men’atyr gad dykhno lolo.
Terdo, jakha na zlela čatyr,
Na otriskirlape Kal’atyr.
Vyhazdyja vasta kr’ukenca,
Piro čanga jov pes vastenca,[35]
Gyja te khel. Čaja bagana.
I počorjal romendyr sana,
[str. 11]
Dykhi pre grubone čaveste:
O khelybe dylyno leste.[36]
Petalo ušt pridandyrd’a.
Ada sabe jov halyja.
Štetostyr o phuro ust’a
I pašyl čatyr tyrdyja.
— Den te skhelav i mange časa.
Den te prodžav i me Kal’asa,
Te vstrinskirav phure kokaly.
Ne, fedydyr bagan, čajale!
Ne, akana dykhen, romale,
Syr khella o phuro Petalo.
— Koli kheld’om — na ripirava,
Ne vaš svatenge me skhelava — .
Gyja starinnes[37]
dykhloresa
I pašvaresa, pašvaresa
Paš čate syr bašno uxtela.
Heroj na khella, a činela.
Kheld’a Petalo zorales,
Kheld’a starinnes, murškanes.
Šukar kheld’a Petalo časa!
Ženixo sys terdo korčasa.[38]
I o terne, i o phure
Sare, sare pirikhelde.
Pro bolybe už murdyne
O čergen’a sovnakune.
Pro gav bašne probagandle,
Koli o svaty ugyne,
Petalo len prolydžija, —
I o dyves poparnyja.
[str. 12]
V
Koli e bida zadykhela
Dre šatra. Joj inke javela.
Nasvalyja o dad Učeste
I murdyja o cypo leste.
Pobikindle šarandun’a,
Daj skedyja bede haspr’a.
Lyja Učo savari pesa, —
Gyja pezal bare dromesa.[39]
Pre atas’a isys kurko,
A žyko targo drom dlengo.
Feldasa jov dyves gyja,
Dro veš les rat zauxtyld’a.
Rat os’enitko[40]
sys kaly,
Rat brišyndytko šylaly.
Učo drevan zamrazyjja
I brišyndestyr kindyja.
Te džas rat’asa darano,
Te i o drom nane džindlo.
I durydyr jov na gyja —
Dro veš Učo zarat'kird’a.
Jov skedyja šuke kašta.
E jagori rozlydžija.
Bešlo ke jag Učo — tat’ola,
A t’omno[41]
rat usa kal’ola.
A o brišynd usa čivela,
Terne čaves na tanginela.
Kapine[42]
o pany uprestyr, —
Kindy sy phuv e brišyndestyr.
[str. 13]
O gad saro kindo Učeste,
Tyrax sari kindy, i leste
O dand pro dand na poperela.
Jov mrazyja,[43]
te xal kamela.
Bede maro, so jov lyja,
Panestyr syr khurmi ačja.
Myja te xal mro čororo,
Ne so že te keres Učo!
Kerd’a jov jag pobarydyr,
Jagatyr pro ilo fedyr.
Ponabut jov obšutija
I pre kolyn šero pyja.
Suno potixes podgyja
I dro jakha les čamud’a.
Tele o cymbly obmeklepe.
Jakha čaveste zakerdepe.
I so ž: dyves khamesa sala,
Paš šatri e gily urn’ala.
Kaly syr cveto uridy,
I ko urden sy joj terdy.
Šero Kal’ate sy phandlo,[44]
Muj e tern’ate baxtalo.
Syr čergen’a jakha xačona
I syr mutin danda parn’ona.
A jov — Učo, lydžala gres
E dro phaba,[45]
e syvones.
Henštos ke šatra podjanela,
Graj dro povodyco khelela.
E syvones jov spentynd’a,[46]
Pre čar Učo henštos mekja.
[str. 14]
Adaj Kaly les podkhard’a
I so-to te phenel kamja.
Jekhatyr gromo syr dyja,
O bolybe pokalyja,
E jag upre zablestind’a
I darano adaj ačja.[47]
Adaj balval zakrencynd’a[48]
I pire felda zarund’a,
I syr by joj bare xol’atyr,
E šatra zriskird’a phuvjatyr.
I lydžija, i lydžija
Pir felda. I usa rupn’a. (rund’a?)
I krencynd’a saro dromesa,
A bolybe e brišyndesa
Syr teveresa čingird’a.[49]
I jag upre sa blestind’a.
Adaj o gromo zoralo
Syr rozdyjape.[50]
I saro
So sys terdo angil jakha
Jekhatyr sygo xasija.
Nane Kal’a, henštos nane,
Sa jekh syr telo phuv pyne.
Adaj suxt’a Učo phuvjatyr,
I na polela jov straxatyr:[51]
Kaj jov? I so kerd’ape lesa.
O bolybe ačja parnesa,[52]
I o brišynd piriačja,
O phuv kaly obšutija.
A jov dro veš. Ne kaj Kaly?
Kaj syvo? Kaj terny romny!?
[str. 15]
I polyja adaj terno,
So adava isys suno.
Podumind’a jov e m’en'kasa[53]
"A so-to našukir Kal’asa!"
Ilo dukhatyr stasad’a,
I dro šero adaj pyja:
So bidyca inke javela,
Inke dre šatra zadykhela.
Ne o dyves hara[54]
parno,
I durydyr gyja terno.
Vešestyr syg vykedyjape,
Te i ko targo podyjape.
Odoj o manuša pherdo —
O targo dro kurko baro.
Izdrala phuv kaly henštendyr,
E godla džala manušendyr.
Roma-kofarja paruvena,
Čupn’a pir grende gulinena.[55]
Piro vasta, vasta marena,
Polatyr phurdypen otdena.
Lathja e grastores Učo —
Graj nabarin'ko, ne terno.
Zapleskird’a jov duj parne
I tradyja cypos khere.[56]
Te xal drevan kamel čavo,
A dre kisyk sy paš sasto.
I baxtalo, so gres kind’a,
Jov dro traktiro[57]
zagyja.
A grastores pašyl phand’a.
Odoj terde sy but graja.
[str. 16]
O xulaja drab gensto pjena,[58]
A gren dre fenštra pridykhena.
Učo dre štuba[59]
zagyja.
Odoj terde but skaminda.
Pal lende manuša bešle.
Kon xala, pjela. Kon love
Adaj že pro skamind ginela,
Pačkenca dre kisyk čuvela.
Učo dro venglyco best’a —[60]
Xabe jov peske zaphend’a.
I tol’ko[61]
jov te xal lyja,
Jekhatyr godla ušund’a.
Avri baro sy godlypen,
I roiben i košyben.
Xabe Učo zabistyrd’a,
Syr piro kan les kon dyja.
Jov vyprastandyja khamlo.
I so ž, dykhela: grastoro
Sy otphandlo, i gadžoro
Paš leste tyknin'ko terdo.
Dykhno jekhatyr sy gavitko
I pašyl leste o kahnitko.[62]
Vavre stronatyr e gadži:
Muj porad’a, joj xol’amy
Uine dro saro kirlo.
Jasvendyr muj saro šuvlo.[63]
Ilo straxatyr zamard’ape, —
Ko grastoro Učo dyjape.
Kahnitko vast rozlydžija
I piro muj čaves dyja.
[str. 17]
— Ne, romano o muj tyro!
Ne, džuklano tro mas kalo!
Dro baro kher[64]
skirn’akirava!
Terd’ov! Me tuke sykavava!
Čind’a jov piro kan Učes,
Zmard’a herendyr čorores.
Pir pašvare te del lyja
I usa datyr les kost’a.
Gadže terde. Syr angrust’asa
Obuxtylde — na uprastasa.
Muja sarende xol’ame.
Dykhena vykhardes jone.[65]
A kon podsala, kon sy štyl,
Kon protyrdela vast angil.
Piro šero il muj činela.
Kon pre čaveste čungardela.
Marde žyk odova čaves,
Koli už les pro paš džides
Kale phuvjatyr hazdyne.
I dro čaro otlydžine.[66]
Odoj tykno rakiribe —
Dre šylaly les čurdyne.[67]
I pro bara, saro dre rat
Jov čororo pašlo sys rat.
A dyvese duj xelade
Ko barydyr les lydžine.
O grubo muj les dopuča,
Katyr jov grastores lyja.
Na frentynd’a čavo lavesa,
Ne grubo risija sapesa.
[str. 18]
Nisyr lava na prilyja,
So grastores o rom kind’a.[68]
Jov rakird’a, so graj čordo,
So dre dava Učo bango
I pal adasavi xoly
Jov les stradela pre bari.[69]
Dro vast bari e zor Učeste,
A e xoly pre gruboneste
Sy barydyr ada zorjatyr,
Xačola o ilo xol’atyr.
Na zriskird’a adaj rom pes,
Drevan mard’a jov e gadžes
I telo strega atas’a[70]
Thode Učes pro deš berša.
VI
Dro šatri bjav roma khelde —
Ča pal "muršeste" vydyne.
Sxane Kal’akiro šero.
A kon? Usa o dad phuro.
Petalo frento phurorom
Otdela ča jov palo rom.
Vykedyja e džamutres
I barvales i zorales.
Na kja kamena o roma
E Petalos palodava,
So phut'kirdo sy o phuro,
So čib dlengi, i xol’amo,
[str. 19]
Ne atas’a jov e svatenca
Udžala ke nevi semenca.
Kaly javela už terny —
Kalupajoskiri romny.
Adadyves inke romenca
Jov peskirenca — cyparenca[71]
Bravinta pjela syr pany.
Bagala phurany gily.
But i bravinta, i xabe.
Roma hara pomatyne.
Hara už e gody tyrdena —[72]
O muršype dosykavena.
Už jekhvar sys i maribe:
Mardepe duj roma terne.
Zasporindle kon muršydyr,
Pir targo lendyr kon fedyr.[73]
I jekh vavreske "muršipnasa"
Propharad’a šero dušl’asa.[74]
Ne adava niči inke.
A kaj adaj sy o terne?
Bešle — Kaly pašyl čaveste.
Paš odoleste kororeste,
Savo, koli la svatynd’a
Sabnytkes te khelel gyja.
Ne akana jov lake rom.
La otdyja dad palo rom.
I Kolupai akana[75]
Sare pre late xulaja.
A s’emjica odoj bari:
Javela trito joj bori.
[str. 20]
Sastro, sasuj džide inke
Duj biromn’engire čave.
Trin o čaja inke khere.
Te e borjende čavore:
Jekhate duj uže bare,
A e va[v]r’ate pandždžine.
Te jekh jekhestyr tyknydyr
O čavore, ne syr hiril.
Inke adaj pro dyvesa
I šovtones romny jand’a.[76]
Bari to s’emja — mek bari.
Te už rakirna xol’amy
Drevan sasuj, a o čaja
Xačita[77]
čačune sapa.
Ne popyja že čajori!
Ex, xasija joj čorori!
Zaxana lakiro šero.
Sphagirna džiiben terno.
Ne te javel o rom kamlo
Divja[78]
b i džiiben kalo.
Mek m’enkica bare s’emjatyr,
Mek košyben phure sas’atyr.
Kamel li joj xot' nabut les?
Kalupajoskiro čaves.
Na! Koli leskro muj dykhela:
Jekhatyr čadype la lela.[79]
Joj na kamel les syr sapes
Ada slavutnone muršes.
Ne syr že vjeko te džives[80]
Kol manušes tu na kames?
[str. 21]
A kol' romestyr te udžas?
Karik? Karik te uprastas?
Te jov že zlela o šero,
Jov akana xulaj tyro.
Te umares terno ilo
I te džives syr kašt mulo.
Miri gily probagandly,[81]
Dumine čorori Kaly.
Ne so ž adasavo Učo?
Jov salape? Hal’ov, čačo
Dumine, so e korores
Kamam fedyr me sosa les.[82]
Dro saro sveto nikones
Joj na kamela. A Učes?
Pal leste o ilo dukhala.
Pal leste e gody urn’ala.
Ne kaj že xasija Učo?
Ne kaj kerd’ape[83]
mro kamlo?
Kurko už syr jov ugyja,
Syr dro pany Učo pyja.
I na džinel e čaj terny,
So bidyca drevan bari
Pyja pre leskiro šero,
So sy čavo zakedyno.[84]
Bešly Kaly syr umardy,
La na radyne[85]
e gily.
Jakha pro sveto na dykhena
Vaš so ž gil’enca di tyrdena.
Gily mamuj kana[86]
urn’ala.
A e Kaly i na bagala.
[str. 22]
Xot’ i mangena o roma,
Soby terny so zbagand’a.[87]
A e Kal’ake sykad’ola,
So čib už late na risjola.
I dro kirlo šuko saro
Te na vyrakir lavoro.[88]
Adaj ke joj e jakh bangi:[89]
— Ne, baga mange gilori!
Tu so bešly san syr muly?
I na šunesa glos tyri.
I prigyja te zalydžas,[90]
Vaše romeske te sbagas
I stasad’ape o ilo —
Drevan kerd’ape dukhano.
I oke joj zabagand’a.
O muj inke pogožyja,[91]
But m’enka dro kale jakha,
Ilestyr džana o lava.
A glos terny syr rupovi
Mraz’akird’an[92]
saren Kaly.
Sare ilestyr bagand’a,
Palo ilo gily lyja.
Joj bagand’a vaš odova,
Syr gožo čon i čergen’a,
Syr sveto lendyr rupovo
Čid’ape piro muj kalo.
I syr koli-to[93]
čirikle
Šukar pre zor’a bagandle.
Syr kham sovnakuno ust’a
I dro ušta len čamud’a.
[str. 23]
Vaš odova joj bagand’a,
Syr o čavo e ča kamja,
Pre baxt nikon na halyja,
So joj vaš peske bagand’a.
Rom te gal’ol e semenca[94]
Te sxanas la e vindyrjenca.
Rom mul’akirlas la jekhatyr,[95]
A košybe by la sas’atyr!
E rat pre felda sy hara,
Hara xačona o jaga.
Bravinta but roma pine,
Lače gil’a but pošundle.
Khelde sare čaja terne
Dykhi pre lende i phure
Sare meklepe te khelen,
Terne berša te vzripiren.
A e Kaly syr nadžidy
Paš kororeste[96]
sys bešly,
Saro jakhenca joj dykhja,
A te polel na polyja.
I ušund’a syr dro sune[97]
So gren už zadyne andre,
So dad urden e mištypnasa
Potradyja angil sas’asa.
Best’a joj pro urden romesa.
Kolupajosa kororesa,
I čororjate pre kolyn
Pyja jakhendyr e jasvin.
[str. 24]
VII
Uže duj vesne progyne
Syr čake o šero phandle,
Syr palo rom la otdyne,[98]
Šero kalo syr zaxane.
Lydžala m’en'ka but Kaly.
Vyšutija joj čorori.
Pre late muj nane džido.
Ne kaj že gožyma saro?
Kaj stat'? O muj kaj baxtalo?
Savo radynes[99]
o ilo.
Kaj rupovo sabe tyro?
Kaly! Kaj xasija saro?
O džiiben la sbankird’a.
A but li joj i prodžind’a?
Ne sykad’ola e Kal’ake,
So but berša džind’a ad’ake.
So nikoli na sys joj čaj.
So i bijandyja adaj.
Ad’ake lake sykad’ola.
Joj čorori na prisykl’ola
Nisyr ke s’emja adaja:
Ko rom, ko xol’ame phen’a.
I džiiben e kororesa
Vaš lake sy phare sunesa.
Jov narto[100]
sy i xol’amo,
So zakamja heroj — saro[101]
Jekhatyr trebi te keres.
Kal’a jov marla zorales.
[str. 25]
Dre s’emja adaja bari
Kal’a isy terny bori.
I e barenge i tyknenge,
Joj but’arny adaj sarenge.
Javela rom mato khere.
— Tu les ros-čiv,[102]
xabe pode!
A kol' sykadyja romeske,
So na ad’ake joj pre leste
vzdykhja. Čupny dro vast jov lela,
I pro čanga romn’a thovela,
I lela pre xoly udžala.
Romn’ake že zasovlaxala,
I lela pre xoly udžala.
Soby bi leskiro lavendyr
Joj na uštelas e čangendyr.[103]
Udžala jov, i les nane
I jekh, i duj, i trin marde.
Poperla lake[104]
i sas’atyr,
Adaj phur’atyr — saplyn’atyr.
Joj piro muj bor’a marela,
Kol' odoja la na kandela.
Adaj Kaly pro dyvesa
Torbasa[105]
piro gav psird’a,
Te nabut joj khere jand’a,
Te e sasuj la zaxaja.
— Dykhes, savi rany bari.
Ne dykh že, phurydyr bori,
I nabut piro gav psird’a,
A dykh, kicy saro jand’a!
Tu so že dumind’an, ran’asa,[106]
Ame ame pro stulo tut thovasa.
[str. 26]
Vyčurde adava šerestyr.
Na san khere tu e dadeste.
Tu ripir, kon tu san adaj!
Me tre romeskiri som daj.
Kol' na javela pir miro,[107]
Me sxava leskiro šero.
Ne mek javela jov khere!
Porakirava lesa me.
Me na džinom, so rom dykhela,
So dre vasta jov tut na lela.
Adaj sasuj bare xol’atyr
Dro muj čungardyja Kal’ake.
Dro vast o kašt joj uxtyld’a
I dre bor’ate čurdyja.
Ne oke rom khere javja,
E daj jasva i rozmekja:
— So ž tu, mro čavoro, keresa?
Palso romn’ake vol’a desa?
Romn’ake jekhvar vol’a de —
Joj i bešela ukliste,
Joj tut romesa na ginela.
Pre mande joj sar sap dykhela.
I na džidy, i na muly
Bešly palo skamind Kaly.
Joj darla lav te prophenel
I pre romeste te zdykhel.
Kolupajos xoly lyja
Jakh korori zarisija.[108]
[str. 27]
O muj kerd’ape trašano
I syr ruveste xol’amo.
— Tu so že, dav me tre kirnes...
I man na lesa te šunes?
Džukly! Jekhatyr pro čanga!
Čamude dakire hera!
I syr dyja la dro dumo!
Rad’a herasa pro tremo.[109]
Tel pašvare mard’a herenca
I zorales kost’a lavenca.
I na dykhja bibaxtalo,
So e Kal’ake o šero
Propharad’a jov tyraxasa,
Jov čingird’a kana čupn’asa.
Drevan mard’a o rom Kal’a,
Niči xol’atyr na dykhja.
I pro vavir dyves mul’a
E čajor’a joj bijand’a.
I spasija joj otenča. [110]
I nasvaly sys duj čona.
I duj čona pašyl šero
O mulype isys terdo.
Ne džiibe upre lyja.[111]
Sa ž pro hera Kaly ust’a.
Ne kaj? Te na gal’os romn’a,[112]
Nasvalype sxaja Kal’a.
Sasuj xaj sast’akirla la:
Joj keravelas o čarja.
Šepčines[113]
so-to dro čaro,
Ne mištype to sys tykno.
[str. 28]
Janenas ke Kal’a phur’a
I odoja "sast’akird’a".
Ne na jand’a o sastype
Phur’engiro zumaibe.
Syr mom taine e Kaly.
Vaš lake rada nisavi[114]
Nane butyr dro džiibe,
Kol' xasija o sastype.
Vaš so pet'kirla[115]
kham tato,
Kol' pro ilo sy šylalo?
Vaš so bagan[a] čirikle,
Kol' dre kolyn jasva kirke?
Vaš so pro sveto te džives,
Kol' džala džiiben kirnes?
Koli pal džiiben saro
Na ušunesa lav tato?
Vaš so e m’enka te tyrdes,
Te[le] čupny pes te thoves?
Te e romestyr čorjales[116]
Jasva bajasa te khoses.
Hal’ov fedyr už te meres.
Vaš so ilo te m’enčines?
Ad’ake dumind’a Kaly.
Drevan joj sys už nasvaly.
Kokaly o brišynd šunena
I syr phur’ate noinena.
Syr bar kolyn pritasavela.
Dumo dukhatyr na šunela.
Jakha Kal’ate propyne.
Dre lende jag butyr nane.
[str. 29]
E glos savi-to kašuki.
Rakirna: late sy šuki.[117]
Pašly, i glos na ušunesa.
Kašline čorori ratesa.
Koli uštela pro hera,
Balval pophurde — i pyja.
VIII
Sys vesna. O dyves tato.
Saro khamesa začido.
Saro radynype vesnake.[118]
A felda — gožo indyraka.
Šumine vešoro terno.
A les n’ežyne[119]
kham tato.
Kham džiiben sareske dela.
Ne so ž Kal’a jov na zrakhela.
Pašly dre šatra sy Kaly.
Nikon paš late — jekhdžiny.
I na hal’osa, so džidy.
Pašly syr usa jekh muly.
Šero, ne syr čirikloreste
Vyšutija. I syr muleste
Vytyrdyjape nakh romn’ate
Šuke vasta syr e mul’ate.
I tol'ko otkerde jakha
Rakirna vašo odova,
So marlape inke ilo
Dre ada trupo pašmulo.
[str. 30]
Vavir dyves joj na rakirla,
Usa xaj[120]
so-to dužakirla,
Xabe dro muj niči na lela,
Jekh o pany surovo[121]
pjela.
Šero Kaly prihazdyja,
Joj te uštel hal’ov[122]
kamja.
Adaj la kašl’o[123]
zamard’a
I o šero pale pyja.
Paš late pre šeranduny
Pašly sys kapl’a[124]
ratuny.
Kirlestyr rat but vygyja
I dre pašrat Kaly myja.
Nikon jasvin na prorad’a,
Koli jakha joj zakerd’a.
Ad’ake dre kralitka o berša[125]
Sxane o ternype sapa!
A lake by i te dživel.[126]
Syr cveto by te cvetinel.
Te but že lake? Biš berša,
Kicy joj m’enkica xaja!
I tango džiiben terno,
Ne sys jov syr kirno šelo[127]
Pre leste kon-to tyrd[y]ja,
I džiiben obriskird’a.
Roztasade o džiibe.
Dre phuv kaly romn’a thode,
A lake trebi te dživel
Syr cveto by te cvetinel.
[1] gožo – beautiful
[2] radasa – with
joy
[3] Mat’uxa – a nickname of a wife after a Rus. spoken
model, her husband was called probably Mato
[4] fedydyr fedyr – better
[5] lugo – meadow,
sveto – light (and the world), golumbo – pigeon, dave, heroj – foot, leg, pologo – a part of the
tent for being a door or making shade
[6] semenca (Rumanian) = s’emja, family
[7] atas’a =tehara (yesterday
+ tomorrow)
[8] li - iterrogative particle; že & ž
(Slav.) – an emphatic particle of a large indefinite meaning, as kaj / haj, ba in Vlax: then, so etc.
[9] rendo – job,
case (Slav.)
[10] translated from Rus. k komu rv’ots’a serdce
[11] *pyja pyne – perfect
3.sg. 3.pl. to perel; myja myne –merel
[12] krig < ke rig(ate) away
[13] pod-uri-pe – wear
something good
[14] tagari – king;
kofari – from kofo profit (Germ.);
tabuno (Turk.) - herd of horses;
henšto & henčto (Germ.) - very
expensive horse
[15] o drevco – symbol
of wedding; čest' fem.
(Rus.) = patyv, honour
[16] ač-ja jač-ja jat’a – 3.sg. perfect to ačava
[17] šl’at's’a –
to walk without aims
[18] tango > tanginav – to have pity, feel mercy
[19] dad-ušk-o – Rus. suffix of diminutive
[20] Rus. Po spin’e
knut xodil
[21] romn’alin'ke – Rus. suffix of diminutive
[22] čužo (Rus.) = vavrengro
[23] Podaren devlestyr! – Rus. Pobojt'es' Boga
[24] čajendyr! – mistake:
*čajatyr, usually čatyr;
*kon-to (Rus.) =vare-kon, someone;
mol – here means not "one
time", but "worth", she deserved it; Me[k te] xal jov lakire
masa! — Let him to eat her meat; vizgotyma masc.
from Rus. vizg "sharp
sound"; rEbro (Slav.) = pašvaro, pl. "both sides of chest"
[25] felda (Germ.) – field;
zaxačijape – xačija 3.sg.
perfect to xačol, then -pe adds no new meaning, correct form:
zaxačkird’ape
[26] Syr usa jekh (= usa syr jekh/ correct calque: *sare syr jekh =savore sar jekh) save foritka <
from Rus.: vs'e kak odin
"without exception".
[27] pod-vy-pine - Niko Rergo is absolutely right hating
such accumulation of Slav. preverbs, Rus. podvypili;
bravinta fem. < archaic bravinto masc. (Germ.) Brantwein (neutr. usually
gives Romani masc., but drinks are often fem.); khelybnytko (scilicet tune); dre phuv dykhela (a modest shy
Romani čaj)
[28] dža khel = dža te khelel; l' short form < li - iterrogative particle
[29] telo phuv te pro-perel (e ladžatyr)
[30] lače[s] gres is
correct obj. form
[31] Savo ke joj dadeske rendo? = Rus. Kakoje delo do nejo otcu? Rhetoric
question containing negative answer: He has no care of her baxt
[32] psiko < phiko šoulder;
vaš (with dat.) – for
[33] ženixo (Rus.) -– bridegroom;
rišota (Slav.) – large sieve for grain;
mina (international) – grimace;
dylyny – dili
[34] tyrax sborenca – is always a thing of high style in
army and prison; sborki (Rus.) – here: little
waves,curls, scares – high boot's tubes look like an accordeon; Podd’ovka
sin’o – kusy kabat, which doesn't fit
absolytely to needs of camp life, then a sign of prosperity, sin'o (Rus.) – dark-blue, thanuno - of wool, simiri (Greek?) – thin belt, compare above kustyk (more solide, of fabric)
[35] Piro čanga jov pes vastenca (Rus. po) = Žiko čanga jov pes[ke]
vastenca (doresel)
[36] počorjal secretly;
khel = correct: khell < khelel; grubo (Poliš) – thick, thulo
[37] starinnes – adjective from Rus. 'in old manner'
[38] korča < Rus.
pl. tantum korči: Xoly les
ban'kird’a
[39] bede indecl. adj. – poor, miser; haspr’a, pl. < hasprin a small coin; pezal - pindrenca, walking
[40] of autumn
[41] t’omno (from Rus.) dark
[42] Kapine[l] – to
drop
[43] šylyja
[44] šero Kal’ate sy phandlo = she is married; mutin
fem. & collective – perle[s]
[45] E [gres] dro phaba – spot-skinned horse is a constant hiro of Romani songs in Rus.
[46] spentynd’a – penty pl. tantum (Pol.) leather
8-šaped horse foot-braces
[47] gromo (Slav.) – thunder;
zablestind’a ==a flaš of lightning
[48] zakrencynd’a (Pol.) – started to rotate
[49] tever, tover – an
axe
[50] rozdyjape – is
spreated
[51] Sa (all, everything) jekh (in a moment) syr telo phuv
pyne (should be pyja, 3. sg.); polela (calque of Rus. po-n’at') – understand
[52] parnesa – this instrumental in composite predicates
was strongly criticized by L.Čerenkov as a trait copying Rus./Polish
syntax
[53] m’en'ka fem. (Pol.) – sorrow, suffer, torment / flour
[54] harA – a long
time ago
[55] gulinena =phirena
[56] Piro vasta, vasta marena – sign of a completed
bargain; Polatyr phurdypen otdena – "to save the horse from a lung disease
(phurdypen)" a dealer gave the ašvar
to a new horse master taking the ašvar
in the edge (pola, Slav.) of his long suit not touching it in the last moment
with his naked hand. Graj nabarín'ko,
ne terno (unusual stress for rhythm). Zapleskird’a jov duj parne – he paid two
25-rouble notes
[57] traktiro – a
chip cafe near the road
[58] xulaja – here =gadže; drab – here: čajo, tea; gensto (Polish) – dense, strong
[59] štuba (Germ.) – a room
[60] pačka fem. – a standard bank package of paper love; vEnglyco – dim. of venglo (Pol.) –
a corner
[61] tol’ko (Rus.) in
common speech toko, tOka – yet, only, just
[62] kahnitko – hens cage (Rus. kur’Atnik) & sheriff
(ur’Adnik). This paronyms were a base of wordplay in Rus. Romani
[63] strona (Pol.) – side;
porad’a - poravel toopen droadly;
uine[l] – cipil, to cry
[64] baro kher – prison
[65] vykhardes – vy-zyv-ajušče (Rus.): aggressively
[66] čarO = a cup/sauser / here: a local authority
office. I suspect that the Rus. mEstnaja
'the local' (scilicet palata 'an
office room') gave by wordplay the jargon m’asnAja
‘of meat’, it was translated into Rus. Romani as an obsolete masuny ‘of meat| a civil cases chamber’,
and compare masuno 'police officer':
Ukr. mis’kA 'of town' (palata =chamber) gave in jargon mIska 'a
sauser| a local authority office', and in Ukr. Romani obsolete čaro 'id'. In addition masuno /Rus. m’asnaja ‘a civil cases chamber = of meat’ (an allusion to
bribes?) << mestnaja ‘a local
chamber’ was in semantic opposite to bokhalo/
golodnaja ‘a criminal cases chamber =
of hunger’ << ugolovnaja ‘a criminal chamber’.
[67] šylaly – Rus. xolOdnaja fem., lit. ‘a cold
[room]’ =o baro kher
[68] frentynd’a < frEnto (Pol.) – a wise, deceiving person; risija – here: čanged his mood
[69] bari = here:
o baro kher, not ‘a thousand bill’
[70] strega (Rum.?) – convoy
[71] cypari slaughter
< cypa – a skin, an old horse
[72] e gody tyrdena - are
discussing
[73] zasporindle - started
to discuss, from spor (Rus.);
muršydyr – a very unusual form of comparative from a noun
[74] dušly – a
bottle, from dykhav, because it is
transparent
[75] sg. KolupAj – a nickname< a homonym of Rus.
"dig with fingers!", probably a Rus. transformation of Vlax Kalo paji
=Kalo pani
[76] hiril – peas;
jand’a =bijand’a
[77] Xačita – "one can say, as one says"
[78] Divja =šukar
[79] čadype < čadav to vomit
[80] slavutno – famous;
v’eko (Slav) – here: a life time
[81] Miri gily probagandly =Rus.: mojA pEsenka spEta (my game is over)
[82] Hal’ov – imperative of hal’ovav, here: "is it
true?"; dumine[l] (Slav.) – to think;
sosa les – Rus. model of comparison: čem
jego, sp.: sar leste, lestyr
[83] kerd’ape =Rus. d’els'a
[where] got he lost?
[84] zakedyno – arrested
[85] radyne[l] – give
joy
[86] kana = o kana her
ears
[87] -by zbagand’a = te gabal [vare]-so.
[88] te na vyrakir – rare contamination of infinitive and
imperative
[89] e jakh bangi =lakiro Rom
[90] zalydžas =Rus. "start to sing", 2.sg.
is here a generalized form of infinitive
[91] pogožyja grew
more beautiful, gožo =šukar
[92] Mrazjakir- =šil’akir-, mroz- šould be more
correct as in Pol.
[93] koli-to =vare-kana
[94] One sylable is lost: [*te] e semenca
[95] Here mul’akirlas
is conjunctiv, common: *mul’akird’a by la;
next line: by [javja]
[96] Paš kororeste =pašyl lake Romeste
[97] dro sune – plural, in Rus. versions of Romani texts
you can hear vo sn’ax, standard: vo sn’e
[98] syr – here: temporal conjunction when
[99] radynes =radyne[la]s, past continuous
[100] narto – na kan-dino, untrained (horse)
[101] So zakamja heroj – from Rus.: čego zaxočet [levaja] noga
[102] ros-čiv – help him to put his clouthes off
[103] *(So)by ... na uštelas – conjunctive
[104] Poperla lake – Rus. "(she) was beaten"
[105] torba – a
(beggar's) bag
[106] *[te džives] ran’asa – to live in a noble way
like a rani
[107] pir miro =Rus. po-mojemu
[108] zarisija – here: started
to turn
[109] rad’a < ravel "cause to fall" =peravel;
tremo – two-three stairs before a door in village houses (You see those Kolupai
are sedentary)
[110] spasija =Rus. slegla
pyja nasvaly; otenča = Pol. o ten
czas 'at this moment'
[111] the Death was waiting near her head, but the Life
came over (upre) any way (sa)
[112] Te na gal’os romn’a – you can't recognize that woman
[113] Šepčine[la]s – whisperd
[114] taine =bilol to
melt; rada nisavi – no joy
[115] pet'kirla < pek-kir-ela =phabarel
[116] čorjales =počorjal (see above)
[117] e šuki – tuberculosis
[118] radynype = radyne[l]pe – are glad; vesna – spring
[119] n’ežyne[l] (Rus.) – to caress
[120] xaj – "it looks like"
[121] surovo – raw,
not boiled
[122] hal’ov – "it looks like"/ "you can
guess that..."
[124] kapl’a (Rus) – a
drop
[125] Ad’ake dre kralitka o berša... Splendid! Broken
rhythm is an illusion, really it sounds [d’ak]
[126] by te dživel – Rus.: by + inf. (The last form is third conjunctive: 1) te phenel & seldom te phen, 2) by phend’a & by
rosphenelas, 3) by te phenel).
Cp.: Syr cveto by te cvetinel.
[127] kirno šelo – a
rotten thread